Agniete Lisickinaite & Igor Shugaleev: CLAP&SLAP // Inka Romaní: Volvamos al baile [Bratislava v pohybe]

CLAP & SLAP skúma komplexné a paralyzujúce napätie, ktoré sa objavilo vo východnej Európe (najmä medzi Litvou a Bieloruskom) po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára 2022. Toto napätie inscenácia rozoberá cez historické, politické, geografické a spoločenské súvislosti, ale aj prostredníctvom osobných skúseností Agnietė a Igora. Obaja boli politicky aktívni počas bieloruskej revolúcie v roku 2020, Igor sa zúčastnil protestov v Bielorusku, Agnietė demonštrovala pred bieloruskou ambasádou vo Vilniuse. Igor bol donútený opustiť svoju krajinu; Agnietė sa rozhodla nespolupracovať s rusky hovoriacimi umelcami.

Dnes sa stretávajú na jednom javisku a pokúšajú sa viesť dialóg, ktorý sa mimo umeleckého priestoru zdá takmer nemožný: dialóg medzi strachom a potrebou konať, medzi kolektívnou a osobnou zodpovednosťou, medzi individuálnou tragédiou a geopolitickou katastrofou. Bez naivnej ambície ponúkať riešenia politických či vojenských konfliktov inscenácia otvára témy viny, nacionalizmu a patriotizmu, sebaobrany a agresie, dôvery a ochrany.

Ako zachovať rovnováhu medzi potrebou brániť sa a rizikom, že začneme zrkadliť agresiu, proti ktorej bojujeme? Dokážeme rešpektovať rozdiely, stáť si za vlastnými presvedčeniami a chrániť osobné slobody bez toho, aby sme zasahovali do práv druhých? Práve týmto otázkam sa Agnietė a Igor vystavujú spolu so svojím publikom.

Inscenácia bola vybraná do Aerowaves Twenty26. Získala Špeciálnu cenu poroty na Sirenos International Theatre Festival (Litva, 2025).

Agnietė Lisičkinaitė
Je litovská choreografka, performerka a pedagogička, ktorej tvorba prepája súčasný tanec, politickú angažovanosť a občiansky aktivizmus. Vyštudovala Litovskú akadémiu hudby a divadla (bakalársky titul v odbore súčasný tanec, magisterský titul v choreografii), kde v súčasnosti aj vyučuje a mentoruje začínajúcich umelcov.

Lisičkinaitė skúma telo ako priestor odporu a protestu. Jej sólová participatívna inscenácia Hands Up – dielo o geste, rozpore a solidarite – bola uvedená vo viac ako desiatich krajinách, okrem iného na festivaloch New Baltic Dance (Vilnius), Santarcangelo Festival (Taliansko), What You See Festival (Utrecht), Théâtre de la Ville (Paríž) či Toulouse Biennale.

V rokoch 2020 – 2024 pôsobila ako predsedníčka Litovskej asociácie súčasného tanca a

Igor Shugaleev
Je choreograf, herec a performer pochádzajúci z Bieloruska, ktorý v súčasnosti pôsobí vo Varšave. V roku 2012 absolvoval Bieloruskú štátnu akadémiu umení v Minsku a svoju kariéru začal v nezávislom divadle a tanci. Od roku 2019 sa sústreďuje na tvorbu interdisciplinárnych sólových projektov a rozvíja umelecký jazyk na pomedzí tanca, fyzického divadla, performancie a politického aktivizmu.

Vo svojej práci skúma zraniteľné telo v extrémnych stavoch prostredníctvom vytrvalosti, opakovania a intenzity. Jeho dielo 375 0908 2334 / The Body You Are Calling Is Currently Not Available, vytvorené v spolupráci so Sergejom Shabohinom, bolo uvedené na významných európskych festivaloch, ako sú Internationale Tanzmesse NRW, Santarcangelo Festival či SPRING Performing Arts Festival, a získalo medzinárodné uznanie za svoj kritický pohľad na represie v Bielorusku a boj za slobodu.

Shugaleev sa vo svojich projektoch venuje témam queer identity, nútenej migrácie, systémového násilia a telesného odporu. Telo vníma ako priestor politického vyjadrenia a vracia mu hlas a autonómiu. V súčasnosti je členom súboru Nowy Teatr vo Varšave.

Tvorivý tím
Autori idey, choreografia: Agnietė Lisičkinaitė, Igor Shugaleev
Účinkujú: Agnietė Lisičkinaitė, Igor Shugaleev
Skladateľ: Agne Matulevičiūtė
Scénograf: Oles Makukhin
Dramaturg: Bush Hartson
Konzultant réžie: Olga Lapina
Produkcia: Be Company/Agnietė Lisičkinaitė
S podporou: Lithuanian Culture Council
Tvorivé rezidencie: Radial Systems Berlin, Studio ALTA, Bora Bora dance center, Santargantelo festival

---

VOLVAMOS AL BAILE je tanečné dielo o pamäti ukrytej v pohybe. Inka Romaní v ňom vychádza z tancov starej mamy a jej priateliek, ktoré postupne zmizli z dvorov, ulíc a komunitného života. Cez telo, filmový archív, spomienky a osobnú blízkosť skúma, ako frankistická diktatúra v Španielsku formovala ženské telá prostredníctvom tanca, gymnastiky a predstavy o disciplíne. Inscenácia sa vracia k pohybu, ktorý prežil mimo oficiálnych dejín, a pýta sa, čo všetko môže zostať zapísané v tele aj vtedy, keď sa na to prestane verejne spomínať.

VOLVAMOS AL BAILE sa dostalo do výberu Aerowaves Twenty26, ktorý každoročne predstavuje dvadsať výrazných diel nastupujúcej európskej tanečnej scény.
 

Toto je príbeh jedného tanca.
Tanca, ktorý ma prenasleduje.
Tanca, ktorý bol ukrytý,
a odolával totalite a hodnotám nie tak dávnej minulosti.
Tanca, ktorý zvykla tancovať moja stará mama.
A jej priateľky.
Tancoval sa na dvoroch a na miestach, kde sa mlátilo obilie.
Až kým nezmizol.
Tanca, ktorý zapálil túžbu.
Oheň. Čo z neho zostalo?
Ako sme sa dostali až sem?

VOLVAMOS AL BAILE sa pohybuje na hranici performatívnej prednášky a dokumentárneho tanca. Skúma formy dominancie, ktoré boli počas frankistickej diktatúry uplatňované na ženské telá prostredníctvom tanca a gymnastiky. Dielo sa pokúša vytvoriť nový naratív cez telo, archív, pamäť a intimitu.

„Tento projekt vznikol ako odpoveď na dve situácie, s ktorými som sa stretla pri predchádzajúcich dielach. Prvou je osobná túžba. Fandango Reloaded, moja prvá skupinová choreografia, sa stala poetickým aktom prepisovania archívu. Jej politický kontext a najmä skúsenosť s cenzúrou boli prítomné v bulletine, v programových materiáloch aj v našich telách. No v dnešnej politickej situácii cítim potrebu povedať tento príbeh jasnejšie, taký, aký v skutočnosti je.

Druhá súvisí s udržateľnosťou. Myšlienka vytvoriť sólo vznikla nielen ako praktické riešenie, ale aj ako tvorivá príležitosť. Zmenšenie formátu mi umožňuje priblížiť sa k tejto pamäti z intímneho a odkrytého miesta, čeliť jej krehkosti a vlastnému telu ako jej nositeľovi. Zároveň umožňuje tento príbeh udržať živý a v pohybe – prispôsobovať ho rôznym priestorom a kontextom tak, aby zostal verný svojej podstate tanca medzi zraniteľnosťou, odporom a spomínaním.“

Inka Romaní
Je choreografka pôvodom z Valencie (Španielsko). Študovala na tanečnom konzervatóriu vo Valencii, v Centre Chorégraphique de Toulouse a v Londýne, kde pôsobila v Sadler’s Wells Theatre. V roku 2019 získala ocenenie Me, Myself & I, v roku 2022 ukončila magisterské štúdium umeleckej produkcie a viedla mediačné projekty pre IVAM a Centre del Carme.

Bola rezidentkou v KVS (Brusel), El Graner (Barcelona), La Licorera – Bienal de Danza de Cali, Cité Internationale des Arts a La Briqueterie CDCN. V roku 2024 získala štipendium danceWEB. V rokoch 2025–2026 absolvuje rezidenciu v K3 (Hamburg).

Pri tvorbe projektov v oblasti performatívnych umení Inka Romaní prepája svoj talent tanečníčky a komunikátorky. Pôsobí vo Valencii ako nezávislá umelkyňa a venuje sa projektom zameraným na telo a pohyb.

Pracovala na rôznych európskych scénach, ako sú Sadler’s Wells Theatre (Londýn), Centre de Développement Chorégraphique de Toulouse (Toulouse) či La Mutant (Valencia). Spolupracovala aj s ďalšími umelcami a súbormi, napríklad s choreografmi Marquez&Zangs (UK), Metaspeech (UK), Germanou Civera (Francúzsko) či Core Dance Performance Company (USA).

Jej tanečná prax prepája somatické techniky s rôznymi tanečnými štýlmi – od flamenca cez súčasný tanec až po breaking a voguing. Je spoluzakladateľkou Club Mutante, každoročného eventu, ktorý umožňuje tanečníkom rôznych štýlov, aby sa stretli, zdieľali svoje skúsenosti a súťažili.

Tvorivý tím
Réžia, performancia a text: Inka Romaní
Zvuk: Carles Biano and Manel Ferrandiz
Videoprojekcia: Fatemeh Fereydoun & Roser Corella
Dizajn kostýmu: Teresa Juan
Produkcia kostýmu: Marta Ródenas and Eloina Escrivá
Svetlá: Raúl León (Laboratorio de Luz, UPV – Valencia)
Tvorivá podpora: Cassandre Muñoz
Výkonná produkcia: Mónica Vázquez
Fotografie a video: Laura Tápia and Fran Garofalo
Koordinácia: Fernando Jariego

Koprodukcia: Tento projekt vznikol vďaka podpore Mestského úradu vo Valencii prostredníctvom jeho produkčných grantov a vďaka podpore umeleckej rezidencie Institut Valencià de Cultura.

S podporou: Espai Inestable a Festival BUCLES v rámci programu Graners de Creació 2023–2025

Rezidencie: Cité Internationale des Arts, Centre National de la Danse a Micadanses (všetko Paríž); ďalej La Briqueterie – CDCN du Val-de-Marne (Vitry-sur-Seine) a El Graner (Barcelona), posledné vďaka spolupráci Institut Ramon Llull.