Pokračujeme v bádaní pohybu a jazyka, ktoré začalo v roku 2020 našim projektom Learning Water, Salty Eyes.
Naďalej sa učíme vodu, prechádzame z interiéru do terénu, stojíme na brehu, skúmame ho, ponárame sa. Zisťujeme, že rieka je niečo, čo nedokážeme podržať. Dá sa však zakúšať, počúvať, prežívať telom.
Na brehu zažívame veci, ktoré sme doteraz nikdy neskúsili.
Na mesačnom brehu skúmame telo rieky. Máme strach stať sa ňou, stratiť tvar. Stávame sa riekou. Vždy sme ňou boli.
Pýtame sa, ako stekutiť jazyk, nechať ho (roz)plynúť. Rozpúšťame reč, jednoznačné významy. Jazyk sa stáva rôznymi druhmi tekutín.
Sme dve telá v neopréne, ktoré si na brehu rozprávajú o zaslizených pľúcach, o túžbe, smútku a slinách, o tom, ako sa húsenica najskôr musí úplne rozpustiť, zmiznúť, stať sa tekutou, aby sa neskôr vynorila ako motýľ.
Hra na brehu, hra na rieku.
Vyrovnávanie, balansovanie, unisono, rytmus, plynutie.
Dôverujeme si, prekvapujeme sa, súznieme, oddychujeme. Prijímame pokoj brehu, narúšame ho.
Čakáme, vnímame, stíchneme, prichádzame na to, že sa dokážeme ponoriť aj na brehu.
Čím všetkým je rieka? Čím sme my - pri nej, v nej? Čo nájdeme?
Eva Priečková je vzájomne závislá tanečná umelkyňa. Zaujíma ju tanec v rôznych skupinách, vzájomné učenie sa pohybu v a okolo nás a vytekanie tanca mimo tanečného baletizolu.
Katarína Poliačiková je vizuálna umelkyňa, ktorá sa v súčasnosti intenzívne venuje i písaniu. Vo svojej tvorbe skúma - naprieč rôznymi médiami - rozhrania malých a veľkých histórií, rôzne možnosti zaznamenávania a zdieľania príbehov.
Koncept a performancia: Eva Priečková, Katarína Poliačiková
Scénografia: Dunaj a mesto Bratislava
Zvukový dizajn: Rieka, fauna a náhodní návštevníci
Svetelný dizajn: Zapadajúce slnko
Evu Priečkovú z verejných zdrojov podporil formou štipendia Fond na podporu umenia.
Katarínu Poliačikovú podporila z verejných zdrojov Nadácia mesta Bratislavy.
Premiéra: 12.11.2022
