sk/en
close

Jaroslav Viňarský

(*13.08.1978, Vranov nad Topľou, Slovenská republika)

 

Prítomnosť tanca a hlboký vzťah k ľudskej kreativite v mojom živote považujem za existenciálny fakt. Je to ako dýchať. Tancu sa venujem od piatich rokov a posledných 22 profesionálne. Prevažne ako tanečník, choreograf a performer, moje pôsobenie v tejto oblasti nie je výsledkom akademického štúdia. Od detstva ma zaujímali rôzne prejavy telesnosti a fenomén ľudského myslenia a dnes to už nie je iba oblasť tanečného umenia, ktorej by som sa výhradne venoval. Telesnosť vnímam ako nevyhnutný predpoklad ľudského vedomia, z ktorého sa rodí schopnosť človeka myslieť a tvoriť. Verím v neustály pohyb vývoja individuálneho a kolektívneho prehlbovania vnímania, myslenia a poznávania. Vlastné uvažovanie a poznanie sa snažím transformovať vo svojej práci tvorivou činnosťou a písaním. Relevantným príkladom toho, čo a ako myslím, vnímam a prežívam, je procesuálne orientované dielo THE TOUCH OF THE OPEN (TOTO) na ktorom pracujem od roku 2017.

THE TOUCH OF THE OPEN (TOTO)

Pojem „the touch of the open“ vyjadruje zážitok vnútorného otvorenia, sprevádzaného pociťovaním takmer reálne fyzického dotyku. Je to intuitívny pocit so silným transformačným potenciálom. Dichotómia vnútorného a vonkajšieho sa náhle rozplynie. THE TOUCH OF THE OPEN je procesuálne orientované dielo, na ktorom pracujem od roku 2017. Rád to pripodobňujem k písaniu knihy, ktorá je zložená z kapitol s vlastnými názvami a ktorej formu sa spisovateľ rozhodol poňať ako živú hru s myšlienkami a jazykom. Ochotný vystaviť sa neznámemu. Platí to najmä pre jeho úvodnú kapitolu EXPOSITION... Do akej miery je možné tradičné formy divadelnej a performatívnej tvorby transformovať do foriem vytváraných s komunitným významom? Nejde mi o popretie tradícií. Zvyky za môžu potvrdiť, zmeniť a niekedy je nutné ich opustiť. ...EXPOSITION je performatívna príležitosť odkrývať vnútorné pohnútky nám všetkým dôverne známe, v celej škále od váhania k činu. Je to tiež pozvánka do procesu neustálej a vedomej sebareflexie. „Divák“ je pozvaný k účasti. Napriek tomu si svoju rolu vyberá sám. Byť vzdialeným pozorovateľom alebo sa chopiť príležitosi byť jedným z hýbateľov udalosti.