Camille Claudel tvorila v období na prelome 19. a 20. storočia, kedy ženské umelkyne nemali vytvorené podmienky na vzdelávanie a prezentovanie svojej práce. Dlho žila v tieni slávneho sochára Augusta Rodina. Jej láska k umeniu, tvorbe, Rodinovi, strata nenarodeného dieťaťa a náročné presadzovanie sa vo vtedajších umeleckých kruhoch ju doviedli až k psychickému zrúteniu. Zničila približne 90 svojich sôch a prenasledovali ju paranoje. Viac ako polovicu svojho života bola táto talentovaná umelkyňa zavretá v ústave pre duševne chorých, v ktorom nakoniec v samote umrela.
Fragmenty ženy, fragmenty tela, fragmenty diela.
Počas rezidencie s názvom “Laboratórium v tieni” bude Lívia Méndez Balážová pracovať so zhmotňovaním diela a zároveň jeho deštrukciou. Citát od Louise Bourgeois: “I do, I undo, I redo,” veľmi presne vystihuje túto cyklickú povahu tvorenia. Je to proces vytvárania, ničenia a prerábania, približujúci Claudelovej vlastnú skúsenosť s umením. Je to proces vystihujúci podstatu laboratórneho spôsobu tvorby.
Táto tvorba je inšpirovaná aj dielom eu.genus vytvoreného zoskupením Med a prach v roku 2018.
Work in progress prezentácia diela, ktoré vzniká aj v Divadle Štúdio tanca v rámci Rezidenčného programu 2024.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
