DYCHOTÉKA

Performatívna inštalácia je spoluvytváraná spoločenským tancom a dychovou hudbou.
Obe zložky sú zámerne vsadené do priestoru galérie spôsobom „non-site-specific“. Dielo skúma
prieniky a sleduje rozdiely performativity tela v súčasnom umeníz hľadiska výtvarného umenia
a tanečného umenia. Je možné vystavovať pohyb v galérii bez toho, aby sme ho naozaj
tancovali?

Performancia bude prebiehať každý deň od 8.4.-13.4. od 15:00 do 18:00.

Tanec v páre kultivuje spoločné stretávanie sa. Vytvára priestor pre očný kontakt,
dotyk rúk, spoločný krok a gestá, ktoré sú dnes čoraz vzácnejšie. Mechanika pohybu v takomto
druhu tanca je tvorená synchronizáciou dvoch tiel, kde sa hranice individuality čiastočne
rozplývajú. V tomto dynamickom procese ide aj o neustále vyjednávanie viesť a byť vedený -
niekto situáciu vytvára a niekto sa do nej vkladá. V rovine telesnosti je kľúčovým elementom
centrum tela. Od neho sa odvodzuje pohyb končatín a pohyb vpred. Centrum ťahá, tlačí,
nakláňa, vyvažuje a udáva smer. Túto dualitu možno vnímať aj ako metaforu pre rôzne typy
vzťahov, štruktúr a zriadení.

Dychovka predstavuje v kontexte performatívnej inštalácie symbol dnešnej doby. Má
ambivalentný charakter - na jednej strane radostný a energický a na strane druhej nostalgický
a pálčivý. Pôsobí veľkolepo a výrazne, nie nadarmo je častou súčasťou mnohých mestských či
vidieckych udalostí - osláv, prehliadok, futbalových zápasov, svadieb či karov. V performancii
funguje ako „teleport“, prenášajúci do situácie, „ktorú dobre poznáme“ a vytvára pocit kolektívnej pamäte. „A k tomu všetkému vyhráva dychovka ako večný soundtrack prítomnosti,
ako anjelsky zbor ohlasujúci apokalypsu.“ (Slavo Sochor)

Námet a koncepcia: Silvia Sviteková
Performancia/spolutvorba: Katarína Čillíková, Dominik Dolník, Julia Pabst, Matúš Szeghö,
Lukáš Zahy
Anotácia: Slavo Sochor
Grafický dizajn: Matúš Szeghö
Odborné konzultácie: Anton Čierny, Juraj Korec
Kamera/videozáznam: Denis Kozerawski
Kostýmová spolupráca: Dorota Volfová