Jen si to trochu... [festival Nu Dance Fest]

Zobuď ma, keď tam budeme. Niekedy teraz. Niekedy inokedy. Štyri čaje z tej istej vody. Štyri ženy, ani jeden technik. Jedna spustí beat, druhá sa rozplače. Dieťa, kábel, svetlo. Tisíc podôb ženy. Ale kde je muž? Máte, čo ste chceli. Máme aj my, čo sme chceli? A čo sme to vlastne chceli?

Štyri tanečnice – Veronika Knytlová, Anna Línová, Jana Novorytová a Mish Rais – sa stretávajú na javisku, aby prostredníctvom jazyka roztrieštenej doby, ktorá ponúka tisíc návodov na všetko, no v ktorej už nikto nevie, čo je správne a čo skutočné, priniesli správu o tom, aké je to byť ženou, matkou, niekým či niečím v dnešnej spoločnosti. Možno však ide jednoducho len o to, aké je to byť ženou v akejkoľvek dobe.

Najšťastnejšia je slobodná žena alebo ženatý muž. Všetko sa deje naraz. Si na pieskovisku, no myšlienkami si kdesi inde. Si v opere, no v myšlienkach sa stále vraciaš na pieskovisko. Hádaj, kto som?

Koncept a účinkujú: Veronika Knytlová, Anna Línová, Jana Novorytová, Mish Rais
Svetelný design: Katarína Morávek Ďuricová / Zuzana Režná
Dramaturgická konzultácia: Jan Bárta
Podporili: Ministerstvo kultúry Českej republiky, Magistrát hl. m. Prahy, Štátny fond kultury ČR a Komunitné centrum Žižkostel.