performatívne sympózium pre stelesnenú umeleckú prax
TELOCVIČŇA - Rezidenčné centrum pre tanec a Nová Cvernovka
24. – 26.9.2026
"Telo vody"
“Ak sme telá vody, klimatická kríza neexistuje mimo nás. Nie je to externý problém, ktorý sa dá riešiť pozorovaním z diaľky. Sme s ňou už dávno previazané. Cyklíme sa spoločne s ňou, cez vzájomné dávanie a branie, cez opateru a extrakciu.”
(Astrida Neimanis)
Voda odjakživa figuruje v ľudskej predstavivosti ako menovateľka neustálej zmeny a inherentného spojenectva. Svojou tekutou, premenlivou povahou provokuje a symbolizuje umelecké praxe, no dnes prináša aj posolstvo o histórii toxicity či páchanej bolesti, o akútnom ohrození, prejavujúcom sa vysychaním a nedostatkom. Začiatkom roka OSN zverejnila výsledky najnovších výskumov Inštitútu pre vodu a životné prostredie a jej riaditeľ Kaveh Madani vyhlásil, že Zem vstúpila do vodného bankrotu.
V tieni vodného bankrotu umenie, veda a aktivizmus spoločne pozývajú vstúpiť do područia vody. Slzy, pot, sliny, lymfa a krv sú tekutiny, ktoré regulujú stav ľudského tela. Nie sú však odtrhnuté od prostredia, od ostatných ekosystémov, vstupujú do dialógu so zregulovaným tokom Dunaja, s toxickou skládkou vo Vrakuni, zaznamenaným zvukom ohrozených vodných druhov, prevládajúcim suchom, či žiaľom ženských hrdiniek, ktoré sa rozhodli ukončiť svoj život vo vode.
/ PREDNÁŠKY / DISKUSIE / WORKSHOPY / PERFORMANCIE / INŠTALÁCIA /
Program Kontaminácií prináša rôznorodé príbehy a formáty - od pohybových workshopov, prednášok, kolektívneho počúvania po diskusie - s cieľom vytvoriť priestor pre načúvanie, vteľovanie a učenie sa od vody a o vode. Pozýva tiež na prekročenie striktných hraníc jednotlivých odvetví. Pozvanie prijalo umelectvo a vedectvo, ktoré pôsobí na Slovensku, v Českej republike a v Maďarsku. Všetkých spája téma vody, jej poetická a politická sila, a znepokojenie z jej narastajúcej zraniteľnosti. Hľadíme na horizont, za ktorým sú umelecké praxe v rovnocennom dialógu s vedou a aktuálnou spoločenskou a politickou situáciou. Zaujíma nás tanec spoločného prepájania sa a rozvetvovania, ktorý sa prediera podzemnými zásobami, snažiac sa dostať do zákonov o ochrane prírody a naspäť do pohárov a fliaš, z ktorých v tejto chvíli pijeme a ovlažujeme si ústa a jazyk.
Za kurátorský tím Kontaminácií: Maja Hriešik, Eva Priečková
Foto: Ján Skaličan
PROGRAM
ŠTVROK 24.9.
TELOCVIČŇA - Rezidenčné centrum pre tanec
18:00 Eva Priečková, Zuzana Žabková: CRYING GIRLS
performance
Stereotyp „plačúceho dievčaťa“ často evokuje precitlivenosť alebo emocionálne preťaženie, no plač môže byť aj prejavom sily, zraniteľnosti, radikálnej úprimnosti alebo uvoľnenia po emocionálnom vrchole. Projekt Crying Girls to stelesňuje prostredníctvom žien na konci tridsiatky, ktoré opäť prežívajú svoje dievčenské roky v telách podliehajúcich starnutiu, pričom odkazuje na nekompromisného ducha filmu Thelma a Louise.
Dielo vytvorili Eva Priečková a Zuzana Žabková ako pokračovanie svojej dlhodobej spolupráce na trilógii skúmajúcej ženské telo, zraniteľnosť, starnutie a premenu (Bodies in Trouble, 2018; Weak Women, 2023). Zatiaľ čo predchádzajúce diela sa zaoberali „fosílnymi telami“ a vyčerpaním, Crying Girls kladie otázku, čo z nich môže vyrásť – vznešenosť, levitácia a hmatateľná mystika.
Vo svojej práci sa snažia jemne zaklínať neustály tlak na produktivitu a prepracovanosť. Tentoraz si za sprievodkyne volia vlhké, mäkké miesta močiarov – žabie litánie či smiech hyen. Vzdávajú sa napätia v čeľusti v prospech ovisnutých líc a pootvorených úst, ktoré odmietajú mlčať, a nechávajú zaznievať hlasy prostredníctvom drobných piesní – hlasy, ktoré sa z mokradí už nikdy nevynorili.
Je to nárek, popová hudba, aktivácia parasympatického nervového systému a neustále zvlhčovanie ústnej dutiny.
50 minút / slovenčina a angličtina / vhodné pre deti od 12 rokov
PIATOK 25.9.
Mark Twain, Karloveské rameno Dunaja
10:00-12:00 POHYBOVÉ PRAXE INŠPIROVANÉ RIEKOU
(Dance Practice Inspired by River)
Katalin Bitó (Hu): HARMÓNIA MOKRADÍ
(Wetlands Harmonies) / EN
pohybový workshop
„Wetland harmonies“ je pohybová výskumná prax zaoberajúca sa témou dynamiky vody v kontexte regulácie riek. Keďže voda je hlavnou zložkou ľudského tela, somatický prístup založený na pohybe predstavuje vhodný a príjemný spôsob, ako sa priblížiť k environmentálnej problematike regulácie a obnovy riek, ako aj k vodnému hospodárstvu.
V rámci tohto zdieľania pohybovej praxe budeme prostredníctvom telesných vnemov a vedených pohybových improvizácií zažívať voľné a blokované stavy Karloveského ramena.
Táto pohybová prax bola vyvinutá v rámci výskumného projektu „Nature of us – Artist on board“.
Workshop je určený aj pre netanečníkov.
Katalin Bitó je maďarská súčasná tanečnica a výskumníčka pôsobiaca v Budapešti, ktorá sa venuje procesne orientovaným performanciám a umelecko-vedeckým výskumným projektom. Vo svojich projektoch skúma protichodné vzťahy medzi ľuďmi a ich prostredím, pričom sa zameriava na vodu, rastlinné spoločenstvá a hospodárenie s pôdou. Bola rezidenčnou umelkyňou v rámci projektov „Nature of us – Artist on board“ a „Live performance Bazaar“. Jej prvý projekt zaoberajúci sa hospodárením s vodou, na ktorom spolupracovala so Sasu Koromom, bol uvedený v rámci podujatia „Live Performance Pact“ v Amsterdame, na festivale U500 v Budapešti a v rámci projektu „PerformanceBus“ organizovaného Domom súčasného umenia Trafó.
Andrea Froncová / BROZ: O MINULOSTI A BUDÚCNOSTI JEDNÉHO BREHU RIEKY
(On the past and future of one river bank) / EN
komentovaná prechádzka
Site specific sprievod špecifickým príbehom rieky Dunaj v danej lokalite s cieľom kontextualizovať a podnietiť predstavivosť o danom úseku rieky od histórie až po súčasnosť. Zamýšľanie sa o niekdajšej voľnosti toku Dunaja, ktorou ovplyvňoval prírodné procesy a ekosystémy v porovnaní so súčasným stavom rieky s jasne vymedzeným priestorom v priamom kontakte s mestom. Rozprávanie prevedie aj plánmi obnovy organizácie BROZ, ktoré sa aktuálne chystajú a ktoré by mali priviesť úsek rieky v oblasti Karloveského ramena do lepšieho ekologického stavu.
Andrea Froncová je environmentalistka a manažérka pre komunikáciu v neziskovej organizácii BROZ. Zodpovedá za informovanie o dopade činností organizácie BROZ, od tvorby dokumentárnych filmov až po riadenie vzťahov s médiami. Jej práca spočíva v snahe prepojiť aktivity organizácie BROZ v oblasti ochrany a obnovy prírody s prácou výtvarných umelcov, dizajnérov, spisovateľov a umelcov, s cieľom šíriť environmentálne posolstvá medzi širšiu verejnosť. Andrea je nadšenkyňa Dunaja a sprievodkyňa v národnom parku Donau Auen v Rakúsku.
12:00-13:00 pauza
13:00-15:00 NA KRIŽOVATKE UMENIA A VEDY
(At the Crossroads of Art and Science)
Andrea Froncová a Katalin Bitó: PROJEKT ARTIST ON BOARD
(Artist on Board Project) / EN
diskusia
Medzi septembrom 2025 a májom 2026 sa tanečnica a choreografka Katalin Bitó zúčastnila niekoľkých terénnych návštev miest obnovy ramien Dunaja a mokradí na Slovensku, kde sa dozvedela o obnove riek, biodiverzite, manažmente podzemných vôd a ekologických vplyvoch priehrady Gabčíkovo. Hostilo ju ochranárske združenie BROZ a sprevádzala ju najmä Andrea Froncová, vďaka programu Artist on Board v rámci projektu Nature of Us.
Podelia sa o svoje myšlienky a postrehy o potenciáli a zložitosti užšej spolupráce umenia s obnovou prírody.
Andrea Gogová: DUNAJSKÉ TELO VODY: TRANSKORPORÁLNOSŤ OCHRANY RIEKY DUNAJ
(Danube Body of Water: Transcorporeality of Danube River protection) / EN
prednáška
Andrea sa podelí o svoje úvahy týkajúce sa metodológie ArtSci a predstaví interdisciplinárny projekt ochrany rieky Dunaj, ktorý zdôrazňuje prepojenosť biokultúrnej rozmanitosti v čase a priestore. Identita Dunaja je chápaná ako hlboko zakorenená v jeho dlhej kultúrnej histórii a jeho vodné toky sú pojímané ako transkorporálne entity formované interakciami medzi ľudskými a nadľudskými aktérmi, vrátane samotnej vody. Táto prepojenosť sa skúma prostredníctvom neolitického dunajského písma, ktoré sa interpretuje ako výsledok interakcií medzi ľudskými a nadľudskými entitami. Projekt predstavuje autorkin prístup k analýze princípov praxe ArtSci a rozvíja metodologický rámec pre interdisciplinárny výskum realizovaný v rámci tohto projektu. Snaží sa redefinovať vodu nielen ako zdroj pre ľudské využitie, ale ako ontologickú nevyhnutnosť, ktorá udržiava prepojené formy života.
Andrea Gogová je umelkyňa, transdisciplinárna výskumníčka a pedagogička, ktorej tvorba sa pohybuje na priesečníku umenia, vedy, technológií a environmentálnych humanitných vied. Doktorát v odbore Multimédiá a dizajn získala na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne v Českej republike. Vo svojej práci sa zameriava na posthumanistický novomaterialistický feminizmus, výskum a prax v oblasti hydro-environmentálneho umenia, metodológie prepájajúce umenie a vedu (ArtSci) a environmentálnu výchovu prostredníctvom umeleckých a technologických prístupov. Jej diela boli vystavované na medzinárodnej úrovni, okrem iného v Bratislave, Viedni, Lisabone, São Luís a Porte. Medzi jej publikácie patria knihy, metodické texty z oblasti ArtSci a príspevky na konferenciách. Svoj výskum a umelecké diela prezentovala na medzinárodných konferenciách, ako napríklad *Navigating the Anthropocene: New Frontiers in Environmental and Political Philosophy 2025* v Bratislave; *TABOO – TRANSGRESSION – TRANSCENDENCE in Art & Science 2025* v Ľubľane; *FEMeeting: Women in Art, Science and Technology 2024* vo Windsore (Ontário, Kanada) či *ISEA2023* v Paríži. Získala viacero štipendií a grantov, vrátane podpory pre excelentných výskumníkov v rámci programu Európskej únie NextGenerationEU a slovenského Plánu obnovy a odolnosti. Zároveň prispieva k iniciatíve B-MOVE („Beyond Migration: Organisms, Matter, Voices, Ecologies“) v rámci tematických sietí ENLIGHT 2025 a koordinuje ju; zúčastnila sa tiež na medzinárodných rezidenčných pobytoch. Od roku 2023 pôsobí ako akademická výskumníčka a pedagogička na Katedre environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde založila laboratórium Envi_Art. Spolupracuje tiež na výskume v rámci štipendia Klip River ArtSci ako členka výskumnej skupiny vo Výskumnom centre vizuálnych identít v umení a dizajne (Visual Identities in Art and Design Research Centre) na Fakulte dizajnu a architektúry Univerzity v Johannesburgu. Od roku 2019 je členkou platformy FEMeeting: Women in Art, Science and Technology.
15:00-15:30 pauza
15:30-16:15 Pavla Lényiová / DAPHNE - INŠTITÚT APLIKOVANEJ EKOLÓGIE
(Daphne - Institute of Applied ecology) / SK
prednáška
Toto leto sa následky zmeny klímy v podobe sucha nedali prehliadnuť. Ak sa chceme novým podmienkam prispôsobiť, treba obnovovať schopnosť celej krajiny hospodáriť s vodou aj teplom. Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE sa dlhodobo venuje zlepšovaniu vodného režimu v poškodených mokradiach, špeciálne sa zameriava na rašeliniská. Skúsenosti z chránených území teraz využíva pri plánovaní prírode blízkych opatrení v poľnohospodárskej krajine v pilotnej obci Šterusy pri Vrbovom. Pavla Lényiová v prezentácii uvedie konkrétne príklady prírode blízkych riešení na zodolnenie krajiny voči suchu aj prívalovým dažďom.
Pavla Lényiová pracuje ako PR a projektová manažérka v Inštitúte aplikovanej ekológie DAPHNE. Ako publicistka sa v minulosti venovala témam z oblasti životného prostredia, ako sú napríklad zmena klímy či zadržiavanie vody v krajine. Publikovala v rádiu Slovensko/RTVS, magazíne CTZN či Denníku N. Pôsobila aj na Ministerstve životného prostredia, kde sa podieľala na príprave Správ o stave životného prostredia.
16:30 - 18:30 Lucia Králiková (Cz): AKÁ TO RADOSŤ / BRODIŤ SA LETNOU RIEKOU / SANDÁLE V RUKE (Josa Buson) / CZ
participatívna prax
Na brehoch Dunaja zostarli žihľavy. Otierame sa o ne, keď postupujeme húštinami. Úzke chodníčky sa prepletajú pod kmeňmi vŕb a potom vyúsťujú na kamienkové pláže. Vonia to tu rybinou a zotletými rastlinami. Kamene z dna zostávajú po horúcom lete obnažené, obalené blatom. Rieka skrehla ako suchý list.
Možno by sme sa aspoň na chvíľu mohli pokúsiť stať sa pomalými, všímavými pútnikmi. Preskúmame spoločne lužnú krajinu, venujeme jej svoju pozornosť. Povedie nás červená niť ako vlásočnica života a ochrany. V cieli svojej cesty ňou omotáme zoslabnuté riečne dno ako jemné gesto pre jeho uzdravenie a zaplavenie životodarnou vodou. Krúživé pohyby kefy očistia našu myseľ aj nános bahna z kameňov. Riečny rituál pre unavený Dunaj, pre radosť z pospolitosti a zdieľania prítomnosti.
Lucie Králíková je vizuálna umelkyňa, poetka a záhradná architektka, ktorá vo svojej práci prepája témy rastlín, krajiny, rituálu a kolektívneho zážitku. V roku 2011 spoluzaložila platformu Efemér, pôvodne zameranú na ekológiu kvetinového priemyslu, z ktorej sa postupne stala širšia umelecká a environmentálna prax. Vo svojej tvorbe sa najčastejšie venuje vzťahu človeka a krajiny, pamäti miest a starostlivosti o ne, súčasným podobám rituálu a slávností a písaniu textov. Je autorkou knihy Svátosti, Wanderlust: Heimat a básnickej zbierky Roztekaný tanec v hodvábnom kimone.
SOBOTA 26.9.
TELOCVIČŇA - Rezidenčné centrum pre tanec
Kabinet pomalosti, Nová Cvernovka
10:00-11:30 Anka Sedlačková: SYSTÉM TELESNÝCH TEKUTÍN A TANEC Z PERSPEKTÍVY
(The Body Fluid System and Dance from a New Perspective) BMC® / SK/ENG
pohybový workshop
Workshop je zameraný na stelesnenie vybraných aspektov vnútorných telesných tekutín. Zameriame sa na skúmanie ich vzťahu k priestoru, dynamiku, časovanie a ich prejavy v kvalite pohybu. Cez tekutiny sa vyladíme na vzťahy centra a periférie a vertikálnej osi. V tanci preskúmame podporu energie stredu tela a jej radiácie do periférií.
Workshop je určený všetkým, profesionálnym tanečníkom, učiteľom tanca, tanečným či iným
terapeutom, ale aj záujemcom z radov verejnosti, ktorí zaradujú tanec do svojho života a
ktorí hľadajú možnosti a spôsoby sebarozvoja ale aj inovácie pedagogických metód.
Mgr. Art. Anna Sedlačková Art.D., je choreografka, performerka, tanečná pedagogička dlhoročne pôsobiaca na Katedre tanečnej tvorby VŠMU. V centre jej záujmu je celostný prístup k človeku v umení a pohybovej terapii. Pracovala s významnými osobnosťami post moderného tanca a pohybovej terapie v USA, je držiteľkou certifikátu Body-Mind Centering Practitioner®, Infant Developmental Movement Educator (Pedagóg detského vývinového pohybu) a Somatic Movement Educator metódy Body-Mind Centering®. V roku 2019 získala certifikát Body-Mind Centering® Teacher (Učiteľ systému Body-Mind Centering®). Spolu s Angelikou Kováčovou založila občianske združenie Babyfit, ktoré sa už od roku 2004 venuje vzdelávaniu v oblasti vývinového pohybu dojčiat a malých detí. Aktívne pôsobí v o.z. Somasféra a Neskorý zber.
12:00-13:00 Laura Genčúrová: HYDROFEMINIZMUS AKO KRITICKÁ PRAX: OD VODNÝCH MÝTOV K SÚČASNEJ PERFORMANCII
(Hydrofeminism as a Critical Practice: From Water Myths to Contemporary Performance) / SK
prednáška
Dnes sme svedkami okysľovania oceánov, stúpajúcich hladín mori, umierajúcich korálových útesov, znečistených podzemných vôd, povodní a mnohého ďalšieho.
Hydrofeminismus nám ukazuje, že sme do toho všetci zapojení prostredníctvom vodných interakcií a cirkulácií. Ľudský organismus je približne zo 70 % tvorený vodou. Voda prúdi skrz telá, druhy a materiály a spojuje ich v pozitívnych aj negatívnych kontextech.
Ako sa hydrofeminismus môže reflektovať v súčasnom performatívnom umení? A ako môžeme znovuobjaviť a transformovať jeho korene prostredníctvom literatúry, mýtov, výtvarného umenia a divadla?
Prednáška bude zameraná na zodpovedanie týchto a ďalších otázok, ktoré súvisia s dramaturgickým zakotvením pojmu hydrofeminizmus v súčasnosti a elementom vody ako fenoménom putujúcim naprieč históriou ženských hrdiniek.
Laura Genčúrová vyštudovala Divadelnú vedu na KDS MUNI a v magisterskom programe pokračuje na KALD DAMU. Vo svojom výskume sa venuje primárne posthumanistickým témam s fokusom na vodu, performatívny environment a performatívnu architektúru. Jej text o hydrofeminizme vyšiel v Revue Prostor, o divadle píše v Podhoubí a na iných platformách. Je lektorka, hrá v kapele a rada hromadí miniatúrne predmety.
13.00 - 14.30 Pauza
14:30-16:30 NEDOSTATOK A TOXICITA VODY
(Water Scarcity and Toxicity)
Jakub Urik: ČO VO VODE, TO V NÁS
(As the Water is, so are We) / SK
prednáška
Kontaminanty sa v nás neobjavujú náhodou. Zamorenie prichádza zvonku, zo vzduchu, ktorý dýchame, z vody, ktorú pijeme, z potravy, ktorú jeme. Hoci jasne vnímame hranice svojho tela, sme nedeliteľnou súčasťou ekosystémov, kde neustále prebiehajú kolobehy užitočných živín i toxických látok. Môžeme byť nielen príjemcami škodlivín, ale i zdrojom. Ale prenos látok z okolia do nás a naopak sa riadi jasnými pravidlami, a tie závisia od vlastností látok i prostredia. Aké pravidlá a vlastnosti to sú? Poznajú látky nejaké hranice? Kam až môže siahať znečistenie, ktoré spôsobíme? A ako dlho môže v prírode pretrvať? Tieto otázky si položíme a na základe príkladov z okolia si na ne aj skúsime odpovedať.
Jakub Urík sa narodil v Považskej Bystrici, kde absolvoval osemročné gymnázium a následne šiel študovať na Prírodovedeckú fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Tam získal bakalársky a neskôr i magisterský titul z učiteľstva biológie a chémie pre stredné školy. Potom nastúpil na doktorské štúdium v centre RECETOX na Masarykovej univerzite, kde sa ako environmentálny chemik venoval vývoju nástrojov pre vzorkovanie znečisťujúcich látok v povrchových vodách. V priebehu doktorátu pracoval na svojom výskume aj v Nemecku a Kanade. Po dokončení doktorátu začal na Masarykovej univerzite pracovať ako lektor v študijnom programe Životné prostredie a zdravie, a dnes okrem toho občas prednáša aj na Univerzite Komenského v Bratislave a učí predmet Science na základnej škole PORG v Brne.
Robo Švarc: INÁ VODA
(Different Water) / SK
umelecká prednáška a foto-esej
Prípadová štúdia miesta rozvinie príbeh tečúci medzi Malými Karpatmi, Istrochemom, skládkou vo Vrakuni a Žitným ostrovom. Uprostred toho všetkého rastie Remediačná socha občianskeho združenia Beznádej a zúfalstvo. V ovocnom sade základnej školy extrahuje artičoka zeleninová a hliva citrónová toxíny z pôdy, ktorou preniká voda bratislavského undergroundu. Pohyb a čas sú motívmi tohto príbehu, v ktorom militarizmus, zmeny politických režimov a rozhodnutia mocenských štruktúr dlho zatieňovali úlohu a význam základného environizujúceho média života.
Robo Švarc je vizuálny umelec, kurátor, autor, kuchár a prekladateľ z nemeckého jazyka. Zúčastnil sa domácich aj zahraničných výstav a festivalov. Absolvoval maľbu na Kunstakademie Düsseldorf. V rokoch 2009-2017 pôsobil ako umelecký asistent v dielni Kochkunst u Arpada Dobribana. Od 2013 realizuje projekt lecture art, v ktorom prepája umelecké, gastronomické a environmentálne línie vo formách prednášok, workshopov, festivalov a pod. Roku 2021 kurátoroval celoročný multidisciplinárny festival Beuys Will Be Beuys pre Goethe Institut v Bratislave. 2021 mu vyšla kniha Non Exit a preklad knihy Kongo tribunál od Mila Raua. 2024/25 viedol seminár „Umenie v antropocéne“ na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je spoluzakladajúcim členom občianskeho združenia Beznádej a zúfalstvo, ktoré sa venuje utopicko-realistickým projektom, akým je napríklad aktuálne prebiehajúca Remediačná socha v kontaminovanom ovocnom sade základnej školy v širšom areáli Istrochemu v Bratislave. Aktuálne pôsobí ako doktorand na Katedre Voľného umenia I na UMPRUM v Prahe a finalizuje preklad knihy Spoločenské hry. Súčasné politické divadlo od Floriana Malzachera.
17:00-19:00 Ján Solčáni: HLASY Z HLBÍN
(Voices from the Depths) / SK
zvuková inštalácia a prednáška
Akým spôsobom sa premenlivé vzťahy medzi veľkými cicavcami, sledovacou technológiou a meniacou sa klímou odrážajú v našom vzťahu k iným živým formám? Od pokroku vo vývoji piezoelektrických prvkov určených na militarizované počúvanie pod hladinou vody cez nahrávku z albumu Songs of the Humpback Whale, ktorá spoločne so sondou Voyager 1 opustila heliosféru, až po vzostup hnutia new age a medzidruhovej romantiky. V tejto prednáške budem sledovať, ako sa spev veľrýb stal zrkadlom ľudskej úzkosti a túžby po kontakte s iným.
Ján Solčáni prechádza medzi pozíciami kurátora, žurnalistu a výskumníka, pričom sa zameriava na kultúrne javy vnímané a prejavované prostredníctvom zvuku a počúvania. Pravidelne prispieva do viacerých magazínov témami, ktoré vypovedajú o stave a podmienkach experimentálnej hudby v strednej a východnej Európe. Ján organizuje prednáškový cyklus o súčasnej umeleckej praxi a teórii Videogram, je spoluzakladateľom a kurátorom hudobného vydavateľstva Skupina, kurátorom archívu počúvania Unseen a kurátorom diskusného programu festivalu NEXT Advanced Music Festival.
Projekt sa realizuje s finančnou podporou Nadácie mesta Bratislavy.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Tento projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.