Dychotéka [Nu Dance Fest]

(inspírium)
autorský performatívny projekt Silvie Buranovskej nadväzuje v tematickej línii na svoje doterajšie individuálne i kolektívne tvorivé počiny s príznačnou mierou absurdity a nedopovedanosti ktorá kontinuálne rámcuje jej tvorbu vo svojom diele reaguje na relevanciu hraníc a napätí medzi vysokým a nízkym umením urbánnym a rurálnym, izolovaným a otvoreným, konzervatívnym a progresívnym principiálne narúša morálku galerijného priestoru do ktorého vnáša priam fyziognomický temporytmus na báze aktívneho dýchania alebo ak chceme ľahších žánrov sviteková zároveň prirodzeným gestom vytvára priestor pre živú interakciu s prítomným publikom od ktorej však nie je dielo závislé dychovka ešte nikdy nebola tak politická (exspírium)
Slavo Sochor.

Performatívna inštalácia je spoluvytváraná spoločenským tancom a dychovou hudbou. Obe zložky sú zámerne vsadené do priestoru galérie spôsobom „non-site-specific“. Dielo skúma prieniky a sleduje rozdiely performativity tela v súčasnom umení z hľadiska výtvarného umenia a tanečného umenia. Je možné vystavovať pohyb v galérii bez toho, aby sme ho naozaj tancovali?

Námet a koncepcia: Silvia Buranovská 
Performancia/spolutvorba: Katarína Čillíková, Dominik Dolník, Julia Pabst, Matúš Szeghö, Lukáš Zahy
Anotácia: Slavo Sochor
Grafický dizajn: Matúš Szeghö
Odborné konzultácie: Anton Čierny, Juraj Korec
Kamera / videozáznam: Denis Kozerawski
Kostýmová spolupráca: Dorota Volfová