Naša nežná revolúcia bola pre väčšinu z nás zlomovým momentom. Predstavenie Manifest možností nechce byť objektívnym výpočtom diania. Je manifestom rôznych uhlov pohľadu, z ktorých sa na revolúciu a na obdobie po nej môžeme pozerať.
„Jednou z najdôležitejších hodnôt revolúcie bol pravdepodobne pocit solidarity. Ku kľúčovým hodnotám patrila ľudskosť, ľudská dôstojnosť a vzájomnosť. Nezávisle na vlastných politických postojoch sa musíme pýtať, do akej miery mali reformné porevolučné zákony na pamäti práve tieto hodnoty. Ďalšou ústrednou hodnotou revolúcie bola sloboda. Najprv v zmysle oslobodenia sa od niečoho – od sovietskej nadvlády, domácich komunistov, cenzúry, prenasledovania za odlišné názory… Avšak etické ukotvenie slobody a sociálnej dimenzie sa v porevolučnej dobe transformácie do veľkej miery vytratilo. Hneď v roku 1990 bola idea slobody zredukovaná na slobodný trh, čiže voľné trhové hospodárstvo... Pád Berlínskeho múru v roku 1989 umožnil vznik experimentu obrovských rozmerov. Tento experiment ovplyvnil celú Európu: národy, ktoré dovtedy tvorili východný blok, boli pretvorené, aby vyhovovali západnému neoliberálnemu systému a podriadili sa tak režimu liberalizácie, deregulácie a privatizácie.“
–Philipp Ther: Nový pořádek na starém kontinentě – Příběh neoliberální Evropy
„Československo sa v roku 1989 začlenilo do svetovej ekonomiky opäť na báze kolónie - v čase, keď sa kapitalizmus nachádzal v mnohých systémových problémoch a rozpad východného bloku umožnil odložiť veľkú recesiu o dvadsať rokov. Otázka, či to bola súhra okolností, zámer alebo dôsledok našej naivity, nebude asi nikdy jednoznačne zodpovedaná. A v postavení kolónie ostávame dodnes. Naše transformačné stratégie vznikali v prostredí, ktoré opanoval neoliberalizmus ako liek na všetky neduhy sveta. Nebolo to ideálne, mocensky neutrálne prostredie či svet dokonalej konkurencie, ale svet globálneho trhu so vzrastajúcou mocou nadnárodných firiem. Ideové víťazstvo bolo dôležité, pravica získala veľkú podporu a ľavica si s novou situáciou nevedela a stále nevie rady. Stali sme sa opäť politickou, myšlienkovou a ekonomickou perifériou. Je však ťažké narušiť dogmatický obraz, ktorý sa prezentuje v mienkotvorných médiách, ako bolo všetko pred 89. katastrofálne zle a po 89. smerujeme k lepším zajtrajškom. Každý, kto sa pokúsi o vyváženejší pohľad, je ihneď onálepkovaný ako boľševik – je to paradoxné pre dobu, ktorá si hovorí, že konečne priniesla slobodu vyjadrovania.“
–Ilona Švihlíková: Jak jsme se stali kolonií
PETRA FORNAYOVÁ sa venuje súčasnému tancu a divadlu. Vytvorila viaceré autorské predstavenia – Koniec Koniec, Hra na budúcnosť, Opernball, Objekty výskumu a i. – uvádzané pravidelne doma aj v zahraničí (Divadelná Nitra, Nová Dráma, Jamais Vu!Paris, Tanec Praha, Ars Cameralis Katowice, HybajHo! Praha, KoresponDance CZ a i.). Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), ktoré vytvorila v spolupráci s Clustre ensemble – obe premiérovo uvedené na Opera Nova v ND Praha – boli nominované na Cenu Nadácie Tatrabanky za umenie 2018 a 2019. Založila a vedie medzinárodný festival súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest, je členkou redakčnej rady časopisu pre súčasné umenie VLNA. Za rolu vo filme Juraja Lehotského Nina bola nominovaná na Národnú filmovú cenu Slnko v sieti v roku 2018. // www.petra-fornayova.sk
Réžia, koncept, texty, choreografia: Petra Fornayová
Interpretácia: Anna Čonková, Soňa Kúdelová, Soňa Macejáková, Jana Machútová, Libuša Puškárová, Silvia Sviteková
Dramaturgia: Peter Šulej
Video: Boris Vitázek
Hudba: Ambróz Šulej, Rage Against The Machine, Ernst Busch, Mireille Mathieu, Birds Built Nests Underground, Carlos Puebla
Scéna: Petra Fornayová, Boris Vitázek
Kostýmy: Iveta Haasová
Technická réžia, výroba scény, svetelný dizajn: Slavomír Šmálik
Autor použitých fotografií: Juraj Fifík
Rešerš textov: Pavlína Petrželková
Produkcia: Tereza Michalová
Zdroje textov: Peter Šulej / Rodézia (z pripravovanej zbierky Rotácie); Revolučná (zbierka Koniec modrého obdobia); ÚPN – archívne materiály; Ilona Švihlíková: Jak jsme se stali kolonií; Philipp Ther: Nový pořádek na starém kontinentě – Příběh neoliberální Evropy; Božena Němcová: Zlatá kniha rozprávok; Ladislav Šimák: Manažment rizík
Predstavenie MANIFEST MOŽNOSTÍ sa odohrá v rámci festivalu Dni tanca pre vás v jeden deň, spolu s audiovizuálnou performanciou Myši na poli / Bratia K. (Diel I.)
Dátum a čas: 16.06.2021 o 19:00
Miesto: Divadlo Štúdio tanca (divadelná sála), Banská Bystrica
Vstupné: 14€ (celodenné)
Viac info nájdete na webstránke DŠT
Tvorbu a uvedenie predstavenia podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Partnerom predstavenia je Bratislavský samosprávny kraj.
Podpora: Galéria mesta Bratislavy, Vlna, Euromotor s.r.o.
Ďakujeme za pomoc a podporu : Ján Ptačin, Zora Leščáková, Staromestské centrum kultúry a vzdelávania, Stavebniny Ištok, s.r.o., Marek Debnár
Dátum: 16.06.2021
Čas: 19:00
Miesto: Divadlo Štúdio tanca (divadelná sála)
Mesto: Banská Bystrica
