“…vtedy som konečne pochopila, hoci sme si boli vzájomnými sprievodcami na ceste, sme nakoniec len osamelé kusy železa, krúžiace každé po inej obežnej dráhe. Z diaľky sme nádherné ako padajúce hviezdy. V skutočnosti ale nie sme nič viac, než väzni v celách, odkiaľ nemôžu nikam odísť. “ (H. Murakami: Sputnik, moja láska)
Performance Evy Priečkovej a Tomáša Procházku vznikla na podnet Open Call-u festivalu KIOSK. Hľadali sme dielo pre Sphéru v Novej synagóge a rozhodli sme sa do nej „vhodiť“ štúdiu vzťahu dvoch ľudí. Priečková a Procházka sľubujú rozohrať v kubíkoch dreva chemickú reakciu dvoch tiel, ktorou sa budú pýtať: Je láska stále niečo, čo môže hory prenášať alebo je to len silná reakcia dvoch prvkov, ktoré sa z nej potom roky vo vzťahu spamätávajú? Sú city preceňované? Alebo je to tak, ako píše Milan Kundera o duši a tele – o ľahkosti a tiaži? Život v páre možno znamená prispôsobiť sa, zmeniť zabehnutý rytmus, nechať vzniknúť dvojjedinú identitu. Ale možno to aj neznamená nič. Uvidíme.
V spolupráci s architektom Liborom Mládkom vznikol koncept, ktorý pracuje so Sphérou ako s kľúčovým scénografickým prvkom. On a Ona ako dve planéty, ktoré krúžia po svojich osiach. Čo sa stane, keď sa v istom okamihu pretnú? Veľký tresk? Spojenie? Rozbijú sa navzájom alebo splynú v jeden celok? Nechajme sa prekvapiť, aký tanečný duet vytvorí osudová nevyhnutná explózia, ako budú dve tanečné telá na seba reagovať v „láske“.
koncept: Tomáš Procházka
réžia, choreografia a performancia: Tomáš Procházka, Eva Priečková
scénografia: Libor Mládek
kostýmová spolupráca: Andrea Pojezdálová
zvuk: Nada El
Dátum a čas: 29.7.2021 o 16:00 a o 19:00
Miesto: Nová synagóga, Sphéra, Žilina
Vstupekny: TU
Dátum: 29.07.2021
Čas: 16:00
Miesto: Nová synagóga, Sphéra
Mesto: Žilina
