Med a prach
predstavenie - repríza
Ateliér. Dokument. Imaginácia. Neoklasicizmus. Konceptuálne umenie. Otvorená skúška. Výchovný koncert. Fyzické divadlo. Veda. Poézia. Inštalácia. Performancia. Renesancia. Symbol. Informácia. Intuícia. Racionalita. Teória. Prax. Posledná záhrada. Nevedomosť. Poznanie. Hľadanie dôvodu. A napokon samozrejme smrť. Toto je pohyb medzi tým všetkým, medzi vedou a poéziou, informáciou a symbolom či zdanlivým chaosom a nečakanou krásou. Toto je cesta k soche, neustála premena, neustále rozhodnutia. Toto je naša otázka -- čo je to dobrý rod?
× „…nie si určený byť pozemským alebo nebeským, ako sochár môžeš utvárať sám seba do podoby, ktorú uprednostňuješ. Môžeš klesnúť na úroveň nižšiu, zvieraciu alebo podľa svojho rozhodnutia môžeš byť znovu povznesený k vyššiemu, božskému. Akú podobu či miesto si zvolíš záleží na tvojej slobodnej vôli. Rozhodni sa podľa vlastného priania a úsudku…“
Pico della Mirandola
× „Aj keby boli zodpovedané všetky možné vedecké otázky, problémy nášho života by zostali nedotknuté.“
Ludwig Wittgenstein
× „Všetci vieme, že zomrieme. Všetci cítime, že nezomrieme.“
Fernando Pessoa
× „Znovu prehrajte pásku života a sledujte, čo sa stane.“
Stephen Jay Gould
× „Moju tvár nemôžeš vidieť…postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým prejdem. Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť.“
Exodus 33, 20-23
Mirandola, Pessoa, Wittgenstein, Gould, Kniha Exodus. Učenec 15. storočia, filozof 20. storočia, portugalský spisovateľ, americký evolučný biológ, Biblia. Všetky uvedené úryvky prirodzene smerujú k najzaujímavejšej, najťažšej a pravdepodobne nezodpovedateľnej otázke -- kto je človek? Aký podiel na našom živote, osobnosti, rozhodnutiach majú gény, výchova, prostredie? Čo je to dobrý rod, dobrý úmysel, cieľ, vlastnosti, povaha? Vieme a cítime, poznáme a tušíme, na týchto paradoxoch spočíva naše dianie. Náš život, konanie, rozhodovanie je ako fascinujúca nevedomosť o sebe, o hmote, o nehmotnom, o minulosti, budúcnosti, cieli, zmysle, je ako poézia chaosu s občasnou nečakanou krásou, ako tanec neznámeho materiálu, ktorý pravdepodobne nikdy nespoznáme úplne. Je to neustále hľadanie, nachádzanie či strácanie dôvodov a nevyhnutnosť rozhodovať sa, vyberať si. Asi je možné povedať, že stále je viac toho, čo nevieme. No súčasne je úžasné, že sa môžeme, dokážeme a chceme pýtať.
A teraz si predstavte niečo, čo neexistuje…
Libreto, réžia
Andrej Kalinka
Dramaturgia, asistent réžie
Milan Kozánek
Sochy, maľby, inštalácie
Juraj Poliak, Andrej Kalinka
Hudba
T.L. de Victoria, J. Arcadelt, J. Dowland, P.I. Čajkovskij, A. Kalinka, tradičné gruzínske piesne
Performeri a spolutvorcovia
Zebastián Mèndez Marín, Lívia Balážová, Daniel Raček, Ján Morávek, Juraj Poliak, Andrej Kalinka
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
S finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja a Nadácie mesta Bratislavy.
