“A všemohúci Boh Márii odpovedal veľmi láskavo: Matka moja, v tejto chvíli som už začal vytvárať muža, do ktorého som chcel vložiť veľkú časť svojej slávy …Ale pre lásku, ktorú k tebe prechovávam, zmením ho na ženu, aby mohla vykonať prácu, ktorú odo mňa žiadaš. Požehnaná Juana de la Cruz sa v tej chvíli v lone svojej matky stávala mužom, ale Boh ju urobil ženou, lebo aj to všemohúci Boh dokáže. A jeho Boží Majestát nechcel odobrať Adamovo jablko, ktoré mala v hrdle, aby zostalo dôkazom tohto zázraku.”
Santa Juana bola abatyšou františkánskeho rádu v 16. storočí a ako jednej z mála žien jej bolo umožnené verejne kázať. Svoje “kázne” totiž prednášala v extatickom stave, v ktorom jej ústami vraj prehováral samotný Kristus. V týchto kázňach výrazne tematizuje rod a prekračovanie konzervatívnych rodových noriem.
História stredovekej viery ukazuje, že prekračovanie rodu mohlo byť znakom svätosti a nielen zatracované a hriešne. Netreba si predstavovať, že cirkev v stredoveku bola naozaj liberálnejšia, stávanie sa mužom bolo pre sväté panny hlavne o nadobúdaní hlasu (agenstva). Zároveň však ukazuje, že vtedajšíie veriacie rozmýšľali o témach, ktoré ako spoločnosť riešime dodnes.
Zobrazené: Ankou Sedlačkovou
Hlasy v nahrávkach: Kata Gurová, Anka Sedlačková, Ema Benčíková
Inscenačný tím: Magdaléna Žiaková, Juraj Mydla, Ema Benčíková, Anka Sedlačková
Svetelný dizajn a technická spolupráca: Boris Adamčík, Jakub Ťapucha
Produkcia: Ivo Dobrovodský, Verona Stepanović, Petra Balíková
Fotografie: © Natália Zajačiková
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Formou rezidencie vznik inscenácie podporil Visegrad Fund a Divadlo na cucky.
